Ako vznikali knižné Poustre?

Vieš, ako sa v každej knihe o podnikaní píše, že nemáš veci kombinovať? Vraj Keep it simple stupid. Väčšinou je to dobrá rada. Ale pri našich produktoch to neplatí. A pri knižných Poustroch už vôbec nie.

Na začiatku bola pekná myšlienka.

Poďme k horským Poustrom pridať textového parťáka. A ak na ceste dokážeme pomôcť ďalšej neziskovke, bude to skvelý bonus.

Ale do čoho sa pustiť? Motivačné citáty sme hneď zavrhli. A dohodli sme sa, že siahneme po múdrostiach z kníh.

A keďže knihy = Martinus, dohodli sme si u nich stretko. Nápad sa im páčil, ale niečo tomu chýbalo. A zo stretnutia sme odchádzali s prvým NIE. 

To by sme neboli my, aby nás to zastavilo

Najprv sme sa zamysleli nad technológiou tlače. Plagáty sme mohli vytlačiť digitálne. Alebo sieťotlačou ako horské Poustre. 

Ale nebolo by to ono. Kým to prvé nemá pridanú hodnotu, to druhé by nás ničomu nenaučilo. A risomat už majú Čierne diery, tak sme sa nechceli opičiť. 

Ivan sa ponoril do výskumu a vrátil sa s riešením — letterpress. A nie hocijaký. Storočný. Majú ho v Pressinku v Novej Cvernovke. A kopíruje originálny Guttenbergov vynález spred 500 rokov. 

A čo je najlepšie — Martinus approves.

Vlastná kasa písma? Prečo si rovno nenavrhnúť vlastné? 

Pri letterpresse sme narazili na nečakaný problém. Chýbala nám slovenská kasa písma. Teda nejaké písmo v Pressinku mali. Ale na niektoré knižné zhrnutia by to bolo príliš krátke. 

A keď už sme si mali dávať robiť vlastnú kasu písma, prečo nie rovno celé písmo? Tak sme do tímu prizvali Ondreja Jóba zo SetupType

Vraveli sme si, že to bude rýchlovka. O pár týždňov, Hangoutov a 77 e-emailových konverzácií neskôr (!!) bol na svete The Font. 

Písmo, ktoré nadväzuje na umeleckú školu bauhausu a svojou geometrickou diakritikou u nás nemá páru. 

To, že na Slovensku už všetci tradiční výrobcovia písiem skrachovali, je smutné. Našťastie sme jedných našli v Rumunsku. A dopadlo to super. 

Na materiáli sa nešetrí 

Kým technológia tlače bola pre nás spočiatku veľkou neznámou, v jednej veci sme mali jasno od samého začiatku — na materiáli sa nešetrí. 

Preto sme opäť siahli po overenom dodávateľovi papierov, talianskom Fedrigoni. Ich papiere už poznáme a teda sme nemuseli vyberať z 50-ky vzoriek ako pri Žurnáli. 

Stačilo si vybrať z ich najkvalitnejšej rady Woodstock a ukázať na najvyššiu gramáž. A keď sme papier po mesiaci čakania zapríčineného koronou konečne držali v ruke, zmohli sme sa len na uznanlivé WOW. 

Inak, všimol/la si si malý nápis v ľavom dolnom rohu? Tak ten spolu so zadnou stranou tlačíme v Brne, odkiaľ papiere odoberáme. Až potom plagáty putujú do Novej Cvernovky. 

Niečo tomu ešte chýbalo... 

Vedeli to v Martinuse. A cítili sme to aj my. Niečo tým plagátom ešte chýbalo.

Ilustrácie. 

Podobnou logikou ako pri prvom výbere technológie sme vylúčili všetky alternatívy, až nám zostal linoryt. 

Toho sme sa báli ako čert svätenej vody. Veď Ivan si pamätá zo školských čias len kopu atramentu a ruky špinavé až po lakte. 

Našťastie sú tu ľudia, ktorí sa tomu venujú profesionálne. Napríklad Martin Malina z Ateliéru Perinbaba. A boli ochotní nám s tým pomôcť.

Tak sme zobrali ilustrácie pripravené od Emy Stoličnej a preniesli sme ich do štylizovanej formy. Potom Martin špeciálnymi dlátkami vyryl predlohu a grafika sa dotlačila ručným obťahovákom. 

To ešte nie je všetko... 

Zatiaľ som nepísal o tom, že Poustre musia medzi jednotlivými krokmi schnúť. Niekedy aj tri dni. 

Kapacita v sušičke je obmedzená a preto trvá len finálna fáza výroby bezmála týždeň. 

Na záver sa Poustre zabalia do tuby, priložíme k nim vkladačku a nálepku a putujú na dve miesta — do Martinusu a ku nám do skladu. 

Je malý zázrak, že si ich môžeš prezrieť online

Knižné Poustre nás za tie 3 mesiace od rozhodnutia, že do toho idene, veľa naučili. 

☑️ Zistili sme, ako sa vyvíja vlastný font 

☑️ Aké je to riešiť kasu písma v Rumunsku 

☑️ Ako sa pracuje na storočnom letterpresse 

☑️ Že linoryt nie je iba niečo, od čoho som sa na výtvarnej zamazal a nešlo to 3 dni dole

Možno sa nevypredali za 6 hodín ako posledný plagát Bystrej. Ale sú dosť možno mojím najobľúbenejším produktom. A tiež pripomienkou, že kde je vôľa, tam je aj cesta.  

Páčil sa článok? Zanechaj nám komentár.