Predmet, ktorý vás v škole nikdy neučili: Ako sa učiť!

Článok publikovaný v Psychological Science in the Public Interest zhodnotil desať techník pre zlepšovanie učenia - od mnemotechnických pomôcok až po zvýrazňovanie - a dospel k niektorým prekvapivým záverom. 

Metóda	Úspešnosť
Dôkladné pýtanie sa	stredná
Samovysvetľovanie	stredná
Zhrnutie	nízka
Podčiarkovanie	nízka
Mnemotechnické pomôcky	nízka
Vizualizácia	nízka
Opakované prečítanie	nízka
Testovanie nanečisto	vysoká
Rozložené učenie	vysoká
Kombinované učenie (neučíme sa 1 tému naraz, ale zámerne ju striedame s inou)	stredná

Článok publikovaný v Psychological Science in the Public Interest zhodnotil desať techník pre zlepšovanie učenia - od mnemotechnických pomôcok až po zvýrazňovanie - a dospel k niektorým prekvapivým záverom.

Spomenutá správa je vskutku nezáživný dokument, takže som sa podľa nej snažil nižšie zhrnúť úspešnosť jednotlivých techník. Avšak je potrebné si uvedomiť, že každý človek má svoj vlastný štýl učenia. Takže skutočnosť, že nejaká technika funguje, či nefunguje u ostatných, nemusí nutne znamenať, že to tak bude platiť aj pre vás. Pokiaľ chcete zistiť, ako si opakovať alebo ako sa čo najefektívnejšie učiť, mali by ste si na sebe s každou technikou trochu zaexperimentovať, než ju odpíšete. 

Dôkladné pýtanie sa (úspešnosť = stredná) 

 

Metóda ktorá zahŕňa tvorbu vysvetľovania, prečo sú uvedené skutočnosti pravdivé. Pri tejto metóde sa človek sústredí skôr na zodpovedanie otázok zameraných na prečo namiesto čo a sám sebe kladie otázky. Aby ste túto metódu uplatnili, pýtajte sa sami seba vždy po prečítaní pár odstavcov “prečo sa x = y?” a svoju odpoveď využite k vytvoreniu zápiskov. Je to užitočná metóda - je jednoduchá a ľahko aplikovateľná. 

Aby ste si však sami pre seba dokázali vytvoriť otázky, ktoré za niečo stoja, vyžaduje to dostatok predchádzajúcich znalostí. Takže táto metóda môže byť najlepšie pre tých študentov, ktorí už sa v danej oblasti ľahko orientujú. Táto technika je zvlášť účinná s ohľadom na čas. Jedna štúdia zistila, že dôkladné pýtanie sa trvalo 32 minút v porovnaní s 28 minútami obyčajného čítania. 

Príkladom dôkladného pýtania sa pre vyššie uvedený odstavec by mohlo byť:
Dôkladné pýtanie sa je užitočné pre zdatných študentov, pretože im umožňuje efektívne uplatniť svoje predchádzajúce znalosti spracovávať nové informácie. To je hodnotené ako účinné, pretože je časovo efektívne a relatívne ľahko uskutočniteľné. “Súčasné dôkazové podklady pre dôkladné pýtanie sa sú pozitívne, ale v rôznych ohľadoch nedostatočné.” 

Samovysvetľovanie (úspešnosť = stredná) 

 

Technika, ktorá je užitočná pre abstraktné učenie. Zahŕňa vysvetľovanie a zapamätanie si toho, ako sa problém rieši alebo vysvetľuje, a uvádzanie dôvodov pre predvádzaný postup. Bolo zistené, že je účinnejšie, pokiaľ sa táto metóda aplikuje v priebehu učenia, nie až po jeho skončení. Vlastné vysvetľovanie je účinné pre študentov od detí v materskej škole až po starších študentov, ktorí pracujú na pochopení algebraických vzorcov a geometrických teórií. 

Podobne ako u dôkladného pýtania sa vlastné vysvetľovanie ťaží z jednoduchosti. Čítanie vysvetľovania vlastnými slovami ale zdvojnásobuje množstvo času stráveného pri úlohe na rozdiel od dôkladného pýtania sa, čo bolo preukázané porovnávaním kontrolných skupín. 

“Základnou súčasťou vysvetľovania pre seba samého spočíva v tom, že študenti majú za úlohu vysvetliť aspekty postupu v priebehu učenia.” 

Zhrnutie (úspešnosť = nízka) 

 

Jedna z najstarších metód. V teste mali účastníci za úlohu zhrnúť všetky stránky textu do niekoľkých riadkov. Bolo zistené, že zhrnutie a písanie poznámok sú prospešné pre prípravu na písomné skúšky, ale menej vhodné pre také typy testov, ktoré od študentov nevyžadujú predkladanie informácií - napríklad testy s vyberaním správnej odpovede s viacerými možnosťami. 

Sumarizovanie bolo hodnotené ako pravdepodobne menej prínosné ako iné použiteľné metódy, ale zároveň omnoho užitočnejšie ako najbežnejšie metódy, ktoré študenti používajú: zvýrazňovanie, podčiarkovanie a opakované prečítanie. 

“Táto metóda môže byť efektívnou stratégiou učenia pre tých študentov, ktorí sú už v sumarizovaní myšlienok skúsení.” 

Ako ste mohli odhadnúť, ja osobne považujem metódu zhrnutia ako veľmi účinnú - asi to bola moja láska k písaniu poznámok, čo ma priviedlo k písaniu blogov. Mimoriadne sa mi páči funkcia “ctrl + f”, a veľmi rád prechádzam zložky so svojimi poznámkami, aby som našiel informáciu, ktorú mám na jazyku. Od tej doby, čo som začal s blogovaním som rád, že do Google môžem spoločne s výrazom “neurobonkers” zadať vetu a pred očami okamžite mať príslušné skutočnosti. 

Mimochodom, niekto tvrdí, že googlovanie ničí pamäť - ale na základe nadobudnutých skúseností nemôžem s týmto pohľadom súhlasiť. 

Zvýrazňovanie a podčiarkovanie (úspešnosť = nízka) 

 

Pri študentoch sa vôbec najobľúbenejšej technike darilo viditeľne zle. Ale intuitívne môžeme prísť na to, že metóda zvýrazňovania je sama o sebe neúčinná z rovnakých dôvodov, z akých je tak populárna: nevyžaduje žiadny tréning a netrvá prakticky žiadny čas naviac. Zásadné je, že vyžaduje len také úsilie, ktoré je potrebné k jednoduchému prečítaniu časti textu. 

Je potrebné podotknúť, že štúdia hodnotila len samostatný význam zvýrazňovania/podčiarkovania. Bolo by zaujímavé preskúmať, ako by sa zvýrazňovaniu darilo v kombinácii s ostatnými stratégiami. 

Mnemotechnické pomôcky (úspešnosť = nízka) 

 

Technika pre zapamätanie informácií prepájajúca slová a ich význam prostredníctvom asociácií. Tie sú založené na zvukovej podobe slova, podľa ktorej si človek vytvára obrazy. Mnoho výskumov ukázalo, že mnemotechnické pomôcky sú užitočné pre zapamätanie informácií v krátkom časovom úseku. 

Môže to byť učenie sa cudzím jazykom, zapamätanie si mien a profesií, vedeckých pojmov atď. Zdá sa však, že mnemotechnické pomôcky sú účinné len v prípadoch, ak sú kľúčové slová podstatné a samotný materiál obsahuje práve také, ktoré sú zo svojej podstaty ľahko zapamätateľné. 

Daný odborný text napríklad cituje štúdiu, v ktorej sa od študentov požadovalo použitie mnemotechnických pomôcok k zapamätaniu anglických definícií, ktoré sami o sebe neboli príliš vhodné k priraďovaniu kľúčových slov. Zistilo sa, že skupine používajúcej mnemotechnické pomôcky sa oproti kontrolnej skupine darilo oveľa horšie. A čo je ešte znepokojúcejšie - vyzerá to, že aj keď boli mnemotechnické pomôcky považované za účinné v posilňovaní krátkodobej pamäte, preukázalo sa, že v skutočnosti majú v porovnaní s dlhodobým mechanickým memorovaním skôr negatívny účinok. 

Z tohto vyplýva, že mnemotechnické pomôcky môžu byť užitočné pre zapamätanie definície týždeň pred skúškou, ale z hľadiska podpory dlhodobého zapamätania príliš užitočné nie sú. 

Vytváranie obrazov (úspešnosť = nízka) 

 

Experimenty vyžadujúce od študentov, aby si v priebehhu čítania textov predstavovali jasné vizuálne obrazy, preukázali isté výhody pri memorovaní viet. Keď ale dôjde na ďalšie texty, tieto výhody sa zdajú byť omnoho menej výrazné. Zaujímavé je zistenie, že vizualizácia bola účinnejšia, keď študenti text počúvali, než keď si ho prečítali sami. Z čoho vyplýva, že čítanie ako činnosť spôsobuje horšie sústredenie na vytváranie predstáv. 

Hlavným problémom vytvárania predstáv je skutočnosť, že väčšina výskumníkov dala jednej skupine pokyn, aby vytvárala vizualizáciu, ale už potom neskontrolovali, či sa tak skutočne stalo. Pri jednom experimente, pri ktorom sa po skončení testovania kontrola uskutočnila, sa neskôr zistilo, že niektorí účastníci inštruovaní k predstavám úlohu nesplnili podľa zadania, zatiaľ čo iní účastníci v porovnávacej skupine sa priznali k použitiu vizualizácie zo svojej vlastnej vôle. 

Preto je pravdepodobné, že predstavovanie/vizualizácia by mohlo byť užitočnejšou technikou, než ako ju toto hodnotenie prezentuje. Každopádne sa jedná o metódu tak jednoduchú, že sa nič nestane, ak si ju vyskúšate. Čo je ale ešte zaujímavejšie, výskum ukázal, že kreslenie nezlepšuje porozumenie študovanej látky. V skutočnosti môže výhody užívania metafor dokonca poškodiť. 

Posledným poznatkom je, že aj keď je vytváranie predstáv údajne univerzálnejšie než mnemotechnické pomôcky, použiteľné je iba pre určité situácie. Napríklad nebolo zistené, že by mentálne obrazy študentom pomohli odpovedať na otázky, ktoré vyžadujú vyvodenie záverov z učebných textov, ani nebola preukázaná ich vhodnosť pri zodpovedaní otázok vzťahujúcich sa k pasáži o ľudskom srdci. 

Opakované čítanie (úspešnosť = nízka) 

 

Celkovo možno povedať, že opakované čítanie bolo považované ako omnoho menej efektívna metóda ako iné technicky. Napriek tomu výskum prináša niektoré zaujímavé závery. Takzvané zhústené prečítanie - opakované čítanie textu bezprostredne po jeho prečítaní - je účinnejšie ako vytváranie prehľadov a zhrnutí za rovnaký čas. Ale zdá sa, že opakované čítanie rozvrhnuté na dlhší časový úsek má omnoho významnejšie účinky ako zhustené prečítania. 

Testovanie nanečisto (úspešnosť = vysoká) 

 

Tu to začína byť skutočne zaujímavé. Testovanie je často vo vzdelávaní vnímané ako nutné zlo, Skúšky sa tradične skladajú z občasných, ale za to nesmierne dôležitých záverečných testov. Existuje rozsiahla literatúra demonštrujúca ich prínosy vo vzdelaní, ale dôležitejší je poznatok, že nie je nevyhnutné, aby skúšky boli len vo formáte záverečného skúšania. 

Ukazuje sa, že všetky testy, vrátane malých priebežných testov, učenie posilňujú. Na rozdiel od mnohých iných uvedených techník výhody testovania nanečisto nie sú skromné - štúdie zistili, že precvičovanie testov môže rozpomínanie až zdvojnásobiť! 

Výskum potvrdil, že aj keď sú testy s výberom z viacerých otázok skutočne efektívne, precvičovacie testy, ktoré vyžadujú podrobnejšie odpovede, sú omnoho účinnejšie. Dôležité je, že testovanie nanečisto je pre človeka užitočné práve vtedy, keď si otázky vytvára sám pre seba. 

Tak ako môžeme tento výskum využiť? Môžete si vytvárať pomocné kartičky (flashcards), alebo k tomu použiť zdarma softvér na stiahnutie, ktorý to urobí za vás. Prípadne môžete využívať systémy ako Cornell note-taking systém (tu je príklad v pdf), ktorý dokáže zapisovať otázky do stĺpca vedľa poznámok v priebehu toho, čo sa učíte. 

Toto zistenie vyzerá ako skvelá správa pre MOOCs, ktoré obvykle používajú intenzívne testovanie ako primárny spôsob výučby. Pre študentov je to ale rovnako skvelá správa - testovanie totiž v realite zaberie omnoho menej času ako iné metódy, napríklad opakované prečítanie. Ešte ich aj vo výsledku zďaleka predčí! 

Skúste si to sami: dokážete vymenovať a vysvetliť dva spôsoby sebatestovania? 

Rozložené učenie (úspešnosť = vysoká) 

 

Premýšľali ste niekedy nad tým, či je lepšie nahustiť štúdium do väčších úsekov, alebo ho rozdeliť v priebehu času? Výskum zistil, že optimálna úroveň rozdeľovania študijných sedení je 10-20 % dĺžky času, počas ktorého je potrebné si niečo pamätať. Takže pokiaľ si niečo chcete zapamätať na rok, mali by ste študovať najmenej raz za mesiac. Pokiaľ si chcete niečo pamätať po dobu piatich rokov, mali by ste sa svojmu učeniu venovať šesť až dvanásť mesiacov. Pokiaľ si niečo chcete zapamätať po dobu jedného týždňa, mali by ste učeniu venovať 12 až 24 hodín s prestávkou. 

Avšak zdá sa, že rozdelené učenie funguje najlepšie, keď sa informácia spracovávajú hlbšie. Preto by ste pre dosiahnutie najlepších výsledkov mali chcieť vyskúšať kombináciu dvoch metód: rozdeleného učenia a sebatestovania. Tu sa nám však ponúka ten najväčší úlovok - všimli ste si u seba niekedy, že sa štúdiu venujete intenzívne len práve tesne pred skúškou? 

Väčšina študentov do tejto prokrastinačnej špirály padá. Každý si za to, že si všetky znalosti tlačí do hlavy tesne pred skúškou, môže sama, ale dôkazy vskutku presvedčivo ukazujú, že to je ten úplne najhorší spôsob, akým možno študovať. A tým skôr pokiaľ ide o zapamätanie na dlhšiu dobu. 

Nejasná je však otázka, či sa rýchlo-učenie stalo tak populárne kvôli tomu, že študenti nechápu výhody rozdeleného učenia alebo za to môžu zle nastavené skúšobné postupy. Pravdepodobne je to kombinácia oboch. Jedna vec je istá: pokiaľ si dáte záležať na tom, aby ste si učenie rozdelili v priebehu času, je vcelku zaručené, že pocítite významné zlepšenie. 

Kombinované učenie (úspešnosť = stredná) 

 

Premýšľali ste niekedy nad tým, či je lepšie predmety študovať v blokoch alebo ich navzájom prekladať (čo znamená študovať rôzne témy v náhodnom usporiadaní)? Na rozdiel od ostatných uvedených metód sa nám tu poskytuje omnoho menej dôkazov, ako správne postupovať). 

Doposiaľ prevedené výskumy naznačujú, že je užitočné prekladať motorické (zahrňujúce fyzický pohyb) a kognitívne úlohy (ako je počítanie príkladov v matematike). V tomto prípade bol zaznamenaný až 43 % prínos. Rovnako ako rozdeľovanie učenia v čase má aj kombinované učenie pozitívny vplyv na dlhodobé zapamätanie. 

“Pri precvičovaní bola správnosť odpovedí väčšia v prípade blokového učenia, ale o deň neskôr už mala omnoho vyššie hodnoty u študentov, ktorí študovali kombinovane.” 

Tak prečo používame zlé metódy a ktoré by sme mali namiesto toho použiť? 

V rámci štúdie sa prechádzala celá rada vzdelávacích učebníc psychológie a zistilo sa, že napriek bohatstvu výskumných dôkazov žiadna z nich neopisovala všetky z vyššie opísaných metód. A u tých, ktoré sa jednej alebo viacerých z nich venovala, bolo pokrytie minimálne. Takže pokiaľ ste náhodou vzdelávací psychológ a snažíte sa napísať učebnicu, určite nie ste v zlej pozícii. 

Od nás všetkých sa očakáva schopnosť učiť sa, ale v súčasnej dobe nás vlastne nikto nepoučí, ako sa správne učiť. Takže až sa nabudúce budete niečo musieť naučiť, prečo nestráviť pár chvíľ tvorbou plánu, ako si štúdium rozdeliť v čase? Prečo si v priebehu čítania namiesto (alebo aj súčasne s) vypisovaním rozsiahlych poznámok nevymyslieť nejaké otázky so zvláštnym zameraním pýtajúce sa na prečo? Prečo si v rámci učenia sa nejakej novej vedomosti nenapísať podrobné vysvetlenie, ako si na otázky odpovedať? 

To, samozrejme, neznamená, že by ste hneď teraz mali vybehnúť z domu a vyhodiť do koša všetky zvýrazňovače, ale skôr sa zakaždým, keď budete študovať, snažili postupne začleniť nejakú novú techniku a zistiť, ktorá vám funguje najlepšie.

 

Článok je preložený z českého jazyka z http://www.mimoskolu.cz/predmet-ktery-vas-ve-skole-nikdy-neucili-jak-se-ucit/